Pre čipy sú známe dve najpopulárnejšie architektúry, i386 a amd64 alebo 32 a 64 bitov. Architektúra i386 bola vyvinutá v začiatkoch PC. Táto architektúra mala určité nevýhody. Druhá architektúra amd64 je moderná a vznikla relatívne nedávno. Používatelia, ktorí si nedávno zaobstarali počítač, si často kladú otázku, čo je lepšie - 32 alebo 64 bitov? Aká architektúra je pre počítač vhodnejšia.
Bitovosť systému Windows sa vzťahuje na architektúru procesora, ktorá určuje, koľko bitov informácií dokáže procesor spracovať naraz. Bežne sa hovorí o 32-bitových a 64-bitových verziách operačného systému Windows.
32-bitová verzia systému Windows: Procesory a operačné systémy s 32-bitovou architektúrou dokážu naraz spracovať 32 bitov informácií. To znamená, že môžu adresovať až 4 gigabajty pamäte RAM a spúšťať 32-bitové programy.
64-bitová verzia systému Windows: Procesory a operačné systémy 64-bitovej architektúry môžu spracovávať informácie 64 bitov naraz. To im umožňuje adresovať oveľa viac pamäte RAM (viac ako 4 gigabajty) a poskytovať vyšší výkon pri spúšťaní 64-bitových aplikácií.
Výber medzi 32-bitovou a 64-bitovou verziou systému Windows závisí od vašich požiadaviek na procesor a využitie pamäte RAM. V súčasnosti sa väčšina nových počítačov a notebookov dodáva so 64-bitovým systémom Windows, pretože dokáže efektívne využívať veľké množstvo pamäte RAM a poskytuje podporu moderných aplikácií.
32-bitový systém alebo x86 či i386 je vlastne identická architektúra procesora, s ktorou je operačný systém navrhnutý na prácu. 32-bitový systém x86 bol prvýkrát použitý pre čipy vyrábané spoločnosťou Intel. Architektúra dostala zodpovedajúci názov vďaka prvým procesorom, v ktorých bola použitá - Intel 80386. Ďalej si našla miesto AMD a x86, stala sa štandardom pre osobné počítače. Architektúra sa neustále zdokonaľovala a dokončovala.
64-bitová architektúra sa objavila neskôr ako architektúra AMD. označuje sa aj ako x86-64 alebo amd64. Funguje spoločne s čipmi Intel a AMD. Zároveň sa považuje za plne kompatibilnú s x32. Hlavným rozdielom medzi nimi je bitovosť.
Čip je najdôležitejšou súčasťou počítača Je to akýsi mozog počítača. Procesor obsluhuje údaje, ktoré sa majú spracovať, ovláda externé zariadenia, posiela im príkazy, prijíma údaje a komunikuje s pamäťou. Všetky adresy a inštrukcie počas vykonávania procesor potrebuje niekam uložiť, ale nie do pamäte RAM, pretože aj adresy v pamäti RAM musia byť niekde uložené.
Na vykonávanie úloh je potrebný čip procesora. Aký je rozdiel medzi 32-bitovým a 64-bitovým procesorom? V 32-bitových procesoroch je veľkosť bunky 32 bitov. V čipoch so 64-bitovou architektúrou je veľkosť 64. Čím väčšia je bunka, tým viac údajov môže obsahovať.
Čipy s 32-bitovou architektúrou sú obmedzené tým, že môžu získať adresy len v rámci 2^32 stupňa. Väčšia adresa sa do bunky jednoducho nezmestí. Túto vlastnosť pocítite obzvlášť intenzívne na pamäti RAM. Keďže do týchto hraníc sa zmestí len 2^32 bitov alebo 4 GB pamäte, a ak je väčšia, čip si s tým bez špeciálnej emulácie operačným systémom neporadí.
Čip s veľkosťou registra 64 bitov je už orientovaný na prácu s adresami v rámci 2^64. Ak si túto hodnotu preložíme bežným spôsobom, zistíme, že je to 1 miliarda GB. Zaujímavé je, že takéto množstvo operačnej pamäte nevie obslúžiť žiadny moderný operačný systém. Dokonca ani populárny Linux na to nie je určený.
To však nie sú všetky rozdiely. Počas jedného procesu dokáže čip s x32-bitovým systémom spracovať 32 bitov alebo 4 bajty dát, pričom 1 bajt sa rovná 8 bitom. Ak je veľkosť údajov väčšia ako 4 bajty, čip musí na ich spracovanie vykonať niekoľko cyklov súčasne. Ak je čip 64-bitový, veľkosť spracovávaných údajov sa zväčší dvakrát a bude sa rovnať 8 bajtom. A to napriek tomu, že táto veľkosť bude väčšia ako 8 bajtov. Čip bude musieť vynaložiť menej času na vyriešenie danej úlohy - spracovanie údajov.
Otázka, ktorá veľkosť bitov operačného systému je lepšia, závisí od vašich potrieb a požiadaviek na výkon počítača. Tu je niekoľko faktorov, ktoré vám môžu pomôcť pri rozhodovaní:
Ak máte možnosť používať 64-bitovú verziu systému Windows a váš počítač podporuje túto bitovú kapacitu, je to pravdepodobne lepšia voľba vzhľadom na lepší výkon a možnosť využívať viac pamäte RAM.
Ak pri svojej práci používate veľmi náročné aplikácie, pravdepodobne nepocítite zvýšenie výkonu. Na záver treba povedať, že rozdiel medzi 32 a 64-bitovými systémami je značný. V tomto článku je možné pokračovať, ale ako úvodné poznatky už stačí.
To znamená, že vidíme, že architektúry sa od seba veľmi líšia, a to predovšetkým tým, že 64 bitov je viac optimalizovaných, určených pre najnovší hardvér, multitasking, produktívnu a produktívnu prácu. Dnes všetky čipy pracujú v 64-bitovom režime, ale podporujú 32-bitový režim kvôli kompatibilite v emulačnom režime.